Kde sa vzal, tu sa vzal, na školskom dvore zrazu stal. Čo že je to za panáka? Jaj veď je to snehuliak.
Deti sa konečne dočkali snehovej nádielky, ktorej sa veľmi potešili. Ani chvíľu neváhali, s chuťou a radosťou sa pustili do práce. Stavali veľkých aj malých snehuliakov a školský dvor sa zmenil na mestečko Snehuliakovo. Okrem snehuliakov deti stavali pevnosti zo snehu, snehové gule, kreslili rôzne obrázky do snehu, šmýkali sa a guľovali. To bolo radosti. Zima bez snehu sa deťom neráta.
